Pocit úspechu by mal zažiť každý žiak

Stanislava Valachová, ZŠ s MŠ Jána Smreka, Melčice-Lieskové

(po kliknutí na nadpis budete presmerovaný na stránku ZSE,odkiaľ je tento článok prevzaný)

Stanislava Valachová učí vyše štrnásť rokov, jej predmetmi sú biológia a geografia. Z praxe vie, že pre žiakov, ktorí sa dobre učia, je úspech každodennou skúsenosťou a obyčajnou samozrejmosťou. Pocit úspechu a radosť z objavovania by však podľa nej mal zažiť úplne každý žiak. Je presvedčená, že žiaci sa najviac naučia a najviac bavia vtedy, keď je učenie spojené so zážitkom a praktickým životom. A práve na to ponúkajú nespočetne veľa možností prírodné záhrady, takže nečudo, že oslovili aj túto skúsenú a nadšenú pedagogičku.   

Bol pre vás výber učiteľského povolania jednoznačný?

Ak mám byť úprimná, učiteľkou som ako mladá nechcela byť. Odkedy si pamätám, mala som skôr vzťah k prírode.

Počas štúdia na Gymnáziu Ľ. Štúra v Trenčíne sa ma dokonca tri profesorky pred výberom vysokej školy pýtali, či nechcem ísť študovať pedagogiku. Vtedy som si to vôbec nevedela predstaviť. Absolvovala som odbor environmentalistika na Prírodovedeckej fakulte UK v Bratislave.

Čo sa potom zmenilo?

Keď som doštudovala a založila si rodinu, bola som v úzkom kontakte s triednou učiteľkou môjho syna. Bola úžasná. Ona ma prvá priviedla k myšlienke, že by som sa na povolanie učiteľky hodila.

Takže skôr, ako som učiteľku v sebe uvidela ja, videli ju vo mne druhí. Skúsila som to, doplnila som si potrebné vzdelanie a dnes som rada, že to tak bolo.

Ako sa vám darí vyučovanie na diaľku?

Táto forma vyučovania je náročná. Pre nás učiteľov, ale najmä pre žiakov a ich rodičov. Ak majú žiaci ťažkosti s učením (nie z dôvodu lenivosti) alebo s používaním technológií, je to nesmierne náročné. Predsa len je iné hrať sa na počítači alebo mobile a používať vzdelávací portál. Je pre nich zložité orientovať sa v domácich úlohách zasielaných cez internet, donútiť sa v domácom prostredí učiť sa, pracovať samostatne, bez odborného vedenia učiteľom. Obdivujem rodičov, ktorí majú viac detí, najmä tie mladšie, sami pritom chodia do práce, starajú sa o chod domácnosti a zvládajú sa s nimi učiť a kontrolovať ich. Klobúk dolu.

Pozeráte sa teraz na svoju prácu inak ako na konci prvého školského polroka?

To neviem povedať. Školský systém určite nie je dokonalý, skôr naopak, ale napriek tomu je užitočný. V tejto situácii som si uvedomila, ako mi chýbajú žiaci a kolegovia. Zmenil sa ten pocit, ktorý pozná podľa mňa každý, že sa mu občas nechce ísť do roboty. Teraz sa veľmi teším, ako pôjdem opäť normálne do práce. Teším sa, že uvidím decká, kolegyne, kolegov. Na to, ako naživo uvidím, ako sa majú, ako sa im darí či nedarí, ako sa spolu zasmejeme, a dokonca aj na to, ako ma občas nahnevajú. Dúfam, že mi tento pocit dlho vydrží.

Povedzte, prosím, čitateľom niečo o vašej škole.

Veľmi rada. Základná škola s materskou školou Jána Smreka Melčice-Lieskové je škola vidieckeho typu. Nachádza sa v krásnom prostredí, v blízkosti Bielych Karpát. Máme okolo 450 žiakov z obcí Melčice-Lieskové, Adamovské Kochanovce, Chocholná-Velčice, Ivanovce a Štvrtok. V areáli sú dve budovy školy, športová hala, športové ihrisko, outdoorové ihrisko, detské ihrisko pre materskú školu, historická budova – kaštieľ, plocha s charakterom parku, ktorý pôvodne patril k historickému kaštieľu, kvetinové záhony, ovocné stromy, dokonca chránený dub letný, ktorého vek je asi 247 rokov. Asi sa nebudete diviť, že žiaci radi trávia čas počas vyučovania vonku. Tešia sa na vychádzky, cvičenie na vonkajších ihriskách. V areáli trávia čas žiaci počas vyučovania, v rámci školského klubu detí, ale aj vo voľnom čase, je totiž prístupný žiakom a širokej verejnosti aj v popoludňajších hodinách.

Čo bolo zámerom vášho projektu v programe Výnimočné školy? Prečo ste si ho vybrali?

Ako koordinátorka environmentálnej výchovy som absolvovala školenia a exkurziu, ktorých súčasťou boli prírodné záhrady. Veľmi ma zaujali. Prírodné záhrady vyzerajú krásne už na pohľad, to však nebolo pre mňa to najdôležitejšie. Obsahujú množstvo prvkov – jedlé kry, prvky lúky, hmyzie domčeky, jazierko, divokú kopu, staré odrody stromov a všelijaké ďalšie prvky podporujúce biodiverzitu – druhovú bohatosť na danom mieste. Najskôr som si povedala, že by som to chcela mať doma. Aj na tom pracujem. Vďaka exkurzii a iným aktivitám neziskovej organizácie Živica som neskôr zistila, že prvky prírodných záhrad sa dajú krásne využiť vo vyučovacom procese.

Čo všetko záhrada žiakom umožní? 

     

Žiaci budú mať možnosť vonku v prírode sledovať životný cyklus rastlín, spoznávať nové druhy rastlín aj živočíchov, pozorovať ich stavbu tela, robiť meteorologické pokusy, pozorovať krásu prírody, kresliť alebo maľovať, alebo sa len tak v tom krásnom prostredí učiť. Uplatnenie sa nájde nielen v prírodovedných predmetoch. Využiť ju môžu učitelia cudzích jazykov, slovenského jazyka, matematiky, výtvarnej, hudobnej, etickej, náboženskej aj občianskej výchovy. Okrem toho prvky prírodných záhrad, ktoré sme vybrali, poslúžia malým aj veľkým, škôlkarom, žiakom prvého a druhého stupňa, rodičom či starým rodičom aj v mimoškolskom čase. Artušov kruh a hmatový chodník sú napríklad vhodné nielen na zábavu a oddych, ale aj na utužovanie vzťahov.

V čom je prínos takéhoto spôsobu vyučovania?

Na hodinách biológie sama vidím, ako radi žiaci pracujú s mikroskopom, pozorujú, robia pokusy. Nejde len o to, že ich to baví. Na týchto hodinách sú často úspešní práve žiaci, ktorí v učení nedosahujú až také dobré výsledky.

A keďže si naozaj myslím, že každý žiak by mal zažiť pocit úspechu, chcem zaradiť do vyučovania takýchto aktivít čo najviac. Myslím, že žiaci získajú zručnosti, ktoré im budú prospešné celý život. Navyše vďaka tomu, že priložia ruku k dielu, si budú viac vážiť prostredie, v ktorom sa učia. A ešte niečo. Ak to bude možné, pri práci budú spolu rôzne generácie, získajú spoločné zážitky a to je v dnešnej dobe cenná vec.

Podarilo sa vám v súčasnej situácii z projektu už niečo realizovať?

Zatiaľ sme, žiaľ, zrealizovali len čiastočne nákup materiálu. Pravdepodobne až do konca školského roka budú na ďalšej realizácii pracovať zamestnanci školy (v areáli) a niektorí žiaci dištančne (zadaním domácej úlohy). A pevne verím, že najneskôr v septembri dokončíme realizáciu spoločne.

Odporučili by ste školskú prírodnú záhradu aj iným?

Pravdaže. Ak nechýba odhodlanie, záhrada sa dá spraviť aj na iných školách. Sami sme sa inšpirovali, a preto chceme inšpirovať druhých. Keď to bude možné, pozveme na návštevu predovšetkým učiteľov a žiakov z okolitých dedín, ale aj pracovníkov a prijímateľov sociálnej služby z Domova sociálnych služieb v Adamovských Kochanovciach, kde sú klientmi deti a dospelí s rôznym stupňom mentálneho postihnutia. Otvorení sme aj návštevám starostov okolitých obcí či širokej verejnosti. Všetci môžu uvidieť, ako sa môžu žiaci učiť zážitkovo, a získať informácie o prírodných záhradách. Budem rada, ak sa obe tieto úžasné myšlienky budú šíriť ďalej.

Ďakujem veľmi pekne.

So Stanislavou Valachovou sa pre Nadáciu ZSE a program Výnimočné školy rozprával Ivan Ježík z Voices. Ďakujeme.